Augustín Marián Huska

 

237  (ZIS)                                               Internetová stránka :  www.augustinmarianhuska.wbl.sk

ZOŠITY INTELIGENČNÉHO SAMIZDATU, občasník pre kultiváciu spoločenského vedomia : Pre diskusný kruh občianskeho združenia VOSPOLNOSŤ spracúva A. M. Húska (amhuska@gmail.com)

Prehľad vydaných zošitov: 1/2003 Šesť človekotvornych princípov, 2/2003 Rastúca vzácnosť práce a pracovitosti, 3/2003 Príčiny a podoby spoločenskej pasivity, 4/2003 Poznanie ako recyklácia spoločenského bytia, 5/2003 Šokové prejavy antihumanizmu, 6/2004 Čakajú nás medzicivilizačné katastrofy? 7/2004 Globálny energetický hlad, 8/2004 Aktuálna inteligenčná hygiena, 9/2005 Slovenské štátne vedomie a sebavedomie, 10/2005 Kapitálový trh v ére tekutej modernity, 11/2005 Chorobopis komplexného odcudzenia, 12/2005 Osobné auto – relikt ťažkého kapitalizmu, 13/2005 Evolučná sociogenéza, 14/2005 Agrokomplex v podmienkach ranného postnovoveku, 15/2006 Typológia nobilít a elít v slovenskom priestore, 16/2006 Strategické mantinely medzinárodnej súčinnosti malých,  17/2006 Súčinnosť inštinktívnej a reflexívnej štruktúry človeka, 18/2006 Kultúrna katastrofa a jej postnovoveká podoba, 19/2006 Vazalská renta na Slovensku, včera, dnes, zajtra, 20/2006 Agrokomplex pri prekonávaní energetického hladu, 21/2006 Politické krajnosti  postnovoveku, 22/2006 Typológia možných budúcností EÚ, 23/2007 Altruizmus ako záchranná idea ľudskosti, 24/2007 Kolotoč víťazov a porazených, 25/2007 Korene menejcennosti a nadradenosti, 26/2007 Nezreteľnosť rozhrania moci a sily, 27-28/2008 Sebareflexia zlyhaní v 20. storočí, 29-30/2008 Mechanizmus dominačnej konjunktúry v 20. storočí, 31-32/2008 Neoliberárna doktrína  vákuovania ľudského vedomia, 33/2008 Internetová vojna ako súčasť psychologickej vojny, 34/2008 Šiesty rok v službách zvyšovania inteligenčnej kondície, 35/2008 Anatómia etnického a etického odcudzenia, 36-37/2008 Súbeh ľudských zlyhaní v postnovoveku, 38-39/2008 Ľudské vedomie a jeho vnímanie  sveta, 40-41/2008 Typológia postavenia vedúcich a talentov, 42-43/2008 Svet na hrane (zamyslenie sa nad ruinami konzumného zázraku), 44/2009 Rekordná dlhovekosť slovenskej identity, 45/2009 Pitevný nález neregulovaného turbokapitalizmu, 46-47/2009 Čo bude po turbokapitalizme?, 48-49/2009 Krízam sa vzdoruje sebareflexiou, 50/2009 Poznávacia trojčlenka, 51-52/2009 Alternatívy slovenského oživovania.

Zošit č. 51-52/2009 ALTERNATÍVY SLOVENSKÉHO OŽIVOVANIA

Na úvod tohto Zošitu inteligenčného samizdatu (ZIS) použijem obrazný jazyk medicínskej terapie jednak preto, že  spoločenský systém je svojho druhu tiež živým systémom a teda systémom, ktorý čas od času podľahne choroboplodným zárodkom a teda sa musí podrobiť liečebnej kúre a jednak preto, lebo verejnosť v reálnom svete musí poznať, že choroba a zdravie  je stav prelínania síl , ktoré sa „angažujú“ v tomto „meraní síl“. Totiž väčšinou je to tak , že „liečba nemá zvíťaziť nad chorobou“, ale nastoliť akýsi prijateľný kompromis medzi „pacientom“  a jeho „operačným okolím“. Dokonca je to často tak, že aj to okolie „vyžaduje liečbu“. Nuž v predchádzajúcich číslach občasníka ZIS (č. 24/2007, č. 36-37/2008, č. 42-43/2008, č. 45/2009 a č.46-47/2009) boli charakterizované jednak svetové (všeobecné), a jednak slovenské (špecifické) príznaky komplexnej krízy a jednak boli naznačené možné varianty tak všeobecného, ako špecifického riešenia. Kríza je naozaj komplexná, aj keď jej viditeľné prejavy začali ako kolaps hypotekárnych a neskôr finančných trhov. Má stále silnejšie rozmery kolabujúceho sociálneho a mravného úpadku, či dokonca rozkladu. Preto je legitímne hovoriť o tejto kríze ako o nemoci zasahujúcej celý spoločenský organizmus.  Ide naozaj o celosystémové ochorenie. Kompetentní odborníci konštatujú, že  priebehové symptómy síce majú mnohé znaky cyklický sa opakujúcich kríz, ale zároveň majú aj celkom nové, doposiaľ nepoznané príznaky a každopádne zasahujú tak orgánové štruktúry (inštitúcie), ako aj procesné štruktúry (obehovú sústavu). Dá sa povedať že súčasný aktuálny stav chorobopisu sa sústavne dopĺňa o ďalšie rozličné poznávania štadiálnych  príznakov, o ďalšie informácie o použitých rozličných terapiách a o ďalšie informácie rozličnej účinnosti týchto terapií. Totiž kríza vyčíňa už vyše dvoch rokov. Odborná verejnosť pri všetkej rozmanitosti postrehov i rozmanitosti možných doktrinálnych vplyvov na hodnotenie priebehov „nemoci a liečenia“ sa zhoduje v tom, že síce lokálne (napríklad európske)  sociálnoekonomické systémy prispeli svojimi slabosťami k tomuto globálnemu priebehu, ale ich príspevok je druhotný. Medicínskymi slovami: nákaza (intoxikácia) vznikla mimo slovenského i mimo európskeho priestoru a bola do tohto priestoru zavlečená. Kríza má však takú nadmernosť, že prekračuje doterajšou skúsenosť aj z poznávania chorobných súvislostí aj z poznania terapií čeliacich týmto nemociam. Odborníci sa však väčšinovo zhodujú s názorom že komplexita priebehu krízy oprávňuje povedať, že ide o tzv. združenú koincidenciu degradačného priebehu, na ktorú nieto ani zaručených diagnóz, ani zaručených terapií. Pretože svet je koexistenčný priestor záujmov, musíme rátať s tým, že tento priestor je súťaživým priestorom, v ktorom sústavne prebieha aj legitímna (legálna), aj nelegitímna (ilegálna) súťaž o priestor a zdroje. Preto sa v tomto priestore pohybuje nie len množstvo „infikovaných pacientov“ a medzi nimi aj množstvo „marodérov“ (predstierajúcich chorobu), ale aj množstvo legitímnych „liečiteľov“ a medzi nimi množstvo obskúrnych „felčiarov“, „šamanov“ a „parazitov“. Svetový trh ako najviditeľnejšia súčasť spomínaného súťaživého priestoru  sa najmä v posledných dvoch dekádach degradačne zmenil na neregulovanú verziu trhu, ktorá vratne nadobudla podobu „lovnej džungle“ v ktorej slabší účastníci trhových transakcií sa menia na lovnú korisť (obeť) a silnejší účastníci trhových transakcií sa menia na lovcov (predátorov),  resp. na zdochlinárov (tých, ktorí parazitujú na uhynutých účastníkoch trhových transakcií. Pri tom je úplne jedno či ide o „dodavateľskú“, alebo „odberateľskú“ pozíciu v rámci trhovej transakcie. Preto komplexná podoba súčasnej krízy je veľmi bizarná a najviac sťažuje zaviesť reformne ozdravovací proces. Preto celý svetový trh (najmä v jeho súčasnej  havarovanej  a toxikovanej podobe) celkom nepokryte dostáva podobu konfrontačného „kolbiska“ na ktorom ako silovom poli prebieha zápas o zdroje (najmä o limitné zdroje). Keďže dominátori ponímajú globálny trh ako spomínané „kolbisko“, tak sa usilujú svoje potenciály využiť na to, aby sa presadili nie len prednosťami nimi ponúkaných úžitkových hodnôt, ale aj a najmä prednosťami sily a moci ich potenciálov. Ostatní účastníci trhových transakcií nemajú tento potenciál sily, ale musia mať vôľu správať sa symbióze a pohybovať sa v koridoroch legitimity a legality. Navyše každý legitímny účastník trhových transakcií sa súčasne stáva „samaritánom“ a už svojou legitímnou formou trhového správania vlastne poskytuje pomoc nie len „nakazeným obetiam“, ale aj „nakazeným uzurpátorom“. Slovensko, ako malý účastník medzinárodnej deľby práce na toxikovanom  trhovom priestore musí nájsť takú formu užitočnosti vo výmenných transakciách , ktorá bude minimalizovať straty z neekvivalentnej podoby výmeny a ktorá zároveň prispeje k liečeniu seba aj svojich partnerov. Takéto kritéria  v havarovanom svete síce pôsobia dojmom naivného blúznenia, ale zoči-voči hrozivej realite možného kolapsu, nemožno  hľadať iné riešenie lebo iné riešenie je konfrontačné a prehlbuje „nemoc všetkých“. Nemáme a nemôžeme mať  iného než symbiózneho riešenia. Musíme si totiž uvedomiť, že okrem izolačných a karanténnych opatrení, ktoré budú musieť urobiť všetky štáty a musia k ním prispieť všetky piliere legitímnej moci, nám pomáha iba návrat k legálnym trhovým transakciám. Každá legitímna trhová transakcia je totiž zároveň liečebnou dávkou pre zamorené prostredie. Pochopiteľne nie len trhoví aktéri ale aj aktéri legitímnych verejných záujmov všetkých štátov európskeho a globálneho spoločenstva musia sa vrátiť k trvalým legálnym praktikám. Politici musia sa vrátiť k legitimite nie len počas „crizis managementu“, ale aj počas rutinnej každodennosti. Navyše predstavitelia verejných záujmov ako politické orgány musia vybudovať supervízorstvo (dohľad) nad všetkými transakciami a musia zaistiť svojou autoritou vymožiteľnosť ekvivalentného práva. A musia zaistiť sankcionovanie a potlačenie všetkých podôb ilegality. Pochopiteľne táto metaforickosť popisu uzdravovania nemôže opustiť pôdu reality a musí predpokladať, že ozdravovanie je proces, ktorý sa nedá dosiahnuť z noci na deň, ale musí byť vo všetkých bodoch trajektórie nasmerovaný na liečbu, revitalizáciu a na obnovenie legitímnych potenciálov. Slovenská uzdravovacia cesta je preto len časť celej mozaiky ozdravovacích procedúr sveta, ale musí dokázať svoju vôľu existovať a to ako vôľu vzdorovať vlastnému i cudziemu sebectvu a to v podstate tzv. mäkkým obhajovaním svojich vlastných (slovenských) záujmov. Aj tak je slovenský potenciál tak malý, že prostriedkami sily nedisponuje. Takzvané mäkké praktiky však nie sú z núdze cnosť, ale sú svojou podstatou symbiózne, teda koexistenčné. Férovosť voči druhým a zároveň mäkké vzdorovanie neférovosti druhých je súčasť zdravého hospodárskeho metabolizmu ľudstva.

                                                                                        -   o   -  o  -  o  -  o  -  o  -  o  -  o  -  o  -

V spomínaných predchádzajúcich číslach ZIS boli sprostredkované i komentované  jednak makroekonomické (globálne, európske a slovenské) príznaky krízy  a jednak opatrenia verejného sektoru vo všetkých častiach sveta. Ich makroekonomický charakter a globálny rozsah však ukazuje, že zvládavanie takýchto rozľahlých problémov nezávisí len od ich intenzity a extenzity, ale aj od toho, aké je vo svete rozloženie síl a ako sú tieto sily mobilizovateľné. V  tomto čísle ZIS sa sústredíme prednostne na vnútroslovenské, regionálne a lokálne problémy a na možné alternatívy ich riešení. Pochopiteľne vnútroslovenské problémy sú tiež komplexné, ale každopádne sú v rámcoch slovenskej kompetencie. Je síce všeobecne zdieľanou pravdou, že  korene krízy sú mimo našej kompetencie, ale je aj nami okúsenou pravdou, že vonká vyvolaná kríza má ťažké dopady aj na nás. Kríza rozširuje svoje záporné účinky a nemôžeme sa nebrániť týmto účinkom. Náš „krizis manažment“ nemôže čakať na „bruselské odobrovanie“, najmä v oblastiach, ktoré sú v slovenskej kompetencii. Treba povedať, že v kríze musíme najprv uskutočniť prvú pomoc v svojom toxikovanom prostredí. Je nie len nedôstojné, ale aj nepraktické lamentovať a pospolu  útrpne čakať len na vonkajší podnet a len na vonkajšiu radu. Vonkajšie okolie je pohrúžené do svojich vlastných bolestí. To že sa sústredíme na domáce riešenia neznamená, že  prestaneme intenzívne monitorovať  okolitý svet. Veď aj u nás aj vo svete sa dostavujú skúsenosti z prvých dvoch rokov čelenia kríze. Pozorujme, zvažujeme, neprepadajme panike, nečakajme lokajský na cudziu radu pomoc, alebo príkaz a so svojím vlastný rozumom i  vlastnou obmedzenou lekárničkou naprávajme, zdokonaľujme a oživujme to čo v užšom okolí môžeme robiť sami. Pochopiteľne nezanedbajme využiť naše právo dožadovať sa pre tieto lokálne zdroje aj vyčlenené toky prostriedkov, na ktoré ako členovia a spolutvorcovia europrostriedkov máme právo. Avšak nečakajme so založenými, či so zalomenými rukami, ako sa situácia vyvŕbi vonká. Čas čakania je premárnený čas. Nuž teda:

Za prvé : Pristavme sa pri našej bankovej sústave. Bohužiaľ vďaka nekritickému vypĺňaniu rád, ktoré všetkým postsocialistickým ekonomikám vnucovali „experti“ z  MMF a SB aj slovenské kompetentné miesta  hriešne pod cenu predali všetky naše bankové ústavy (okrem malej záručnej banky), takže je Slovensko unikátne v tom, že nemá vlastnú slovenskú, ani verejnú, ani súkromnú, ani zmiešanú) banku. V prvej transformačnej dekáde sa však ani Slovensko nevyhlo tunelovaniu vlastných bánk. Je len šťastie, že  „slovenské tunely“ bánk nenabrali až tak veľké rozmery ako v Česku, Maďarsku a Poľsku (hovoriac hlavne o bližších susedoch). Taktiež je pravda že slovenské privatizované banky, ktoré sa stali dcérskymi bankami zahraničných bankových domov sa na šťastie nestačili tak zaplieniť intoxikovanými (najmä subprimovými) úvermi a cennými papiermi, ako ich materské centrály. Taktiež sa ukázalo, že tzv. zdravé kapitálové jadro veľkých zahraničných bank, je nie ani úplne zdravé a ani tak veľké. V podstate všetky zahraničné bankové kolosy sú na čiare ponoru a akákoľvek depresná repríza ich nadobro potopí, hoci absorbovali veľké infúzie štátnych dotácií a garancií. Špičkoví finanční odborníci – vrátane nositeľov Nobelových cien konštatujú, že medzinárodne operujúce banky sú príliš gigantické. Guvernér britskej centrálnej banky King, konštatoval, že peniaze ktoré štátne kasy napumpovali do bankovej sústavy sa hromadia v rezervách komerčných bánk a tieto ich nepožičiavajú ďalej, ale ich ukladajú vo forme rezervy do centrálnej banky. Navyše top-manažment bánk si aj po svojich katastrofálnych výsledkoch zachoval rozhadzovačnú štedrosť voči vlastnému manažmentu v prémiách a bonusoch. Treba však objektívne uznať, že žiadna zo slovenských bánk nevykazovala tak nebezpečnú záťaž toxických nelikvidných cenín ako svetové renomované banky. To umožnilo slovenskej vláde aby nemusela vlievať likviditu do ohrozených bánk, ale musela v rôznych oblastiach intervenovať vládnymi garanciami na špecifikované úvery a musela poskytnúť neúrekom veľa úľav z daní  zahraničným investorom. Zároveň však treba priznať, že slovenská štátna legislatíva i exekutíva musela za posledných pätnásť rokov zabezpečiť umorenie starých nedobytných úverov a dlhov jednak z tzv. socialistického bankovníctva a jednak z úverových dlhov tzv. malej privatizácie. Toto bremeno zmenšuje manevračné možnosti slovenského štátu, ale, miera slovenského štátneho dlhu je o  veľa menšia než v našom bližšom i vzdialenejšom zahraničí. Slovensko zo strategických štátnych záujmov však bude musieť rozhodnúť, aby v bankovom systéme Slovenska bola, aj kapitálovo „domovská banka“. Predbežne musí stačiť, aby vo vlastníctve verejnej ruky ostala spomínaná záručná banka s prípadným postupným navýšením jej kmeňového imania. Taktiež by slovenské  štátne i samosprávne orgány mali pravdepodobne zvážiť  podmienenie budúcich požiadaviek možných garancii bankovému sektoru cestou navyšovania kapitálového podielu verejných rúk v takýchto bankových ústavoch. Štátne a samosprávne orgány by mali tiež zvážiť možnosť vzniku úplne lokálnych či regionálnych sporiteľní. Pri tom treba čerpať zápornú skúsenosť z českého prostredia, ktoré s unáhlenou horlivosťou povolilo nekontrolovaný vznik tzv. „kampeličiek“ (malých sporiteľní). Pretože nebolo ani skúsenosti ani legislatívneho dohľadu nad českými kampeličkami, tak sa tieto zmenili v grotesknú úverovú samoobsluhu podvodníkov. Práve preto, že aj mocné ekonomiky sveta pripravujú „segmentáciu“ bankových kolosov bude účelné aby slovenské štátne i  samosprávne orgány (orgány krajov, okresov a obvodov) zvážili vytváranie lokálne akumulovateľných sporiacich a úverovacích zariadení. Samosprávne orgány pod garanciou a dohľadom Národnej banky Slovenska by mali začať vydávať adresne cielené dlhopisy na projekty zosieťovaných obvodov komplexného využívania a recyklovania zdrojov i energií v rámci domového fondu. Takto naakumulované a dôkladným dozorom kontrolované prostriedky by sa stali štartovacími zdrojmi na cyklické obnovovanie a inovovanie všetkých techník a technológií zatepľovania, gradačného i rekuperačného recyklovania zdrojov a energií v kompaktne presieťovaných lokalitách. Vláda do takýchto inovujúco obnovovacích programov by  mohla najmä počas krízy a jej doznievania prevziať viac typov záruk a to jednak garantovaním cien energií na dostatočný časový interval a poskytnutím štátneho príspevku do takýchto rozvojových lokálnych projektov. Zároveň by vláda SR mala na medzinárodnej úrovni (OSN, EU, OECD, G20, MMF, SB a pod.) podporiť tie reformy, ktoré v peňažníctve odlíšia tzv. „utility functions“ (funkcie  ochrany verejných záujmov i ochrany úložkového kapitálu obyvateľstva) od funkcii rizikovo-špekulatívneho kapitálu. Vlády musia sa dohodnúť na úplne novom systéme bankového dohľadu, na odbúravaní exteritoriálnych „bankových rajov“ a na úplne novom systéme rejtingových organizácií (ktoré na celej čiare úplne zlyhali). Súčasťou takejto medzinárodnej iniciatívy vlády SR by mohla byť aj podpora úsilia o obnovenie modifikovaných bretton-woodskych dohôd o svetovej rezervnej mene, o krytí mien a o pravidlách emisie peňazí.

Za druhé : Slovenská verejnosť by mala vyvinúť morálny tlak na celú politickú scénu, aby bola zadaná úloha tak  zákonodarnej, ako výkonnej, súdnej, i policajno-represívnej moci  vypracovať program  rozkrytia nebezpečnej siete prerastania sveta legality so  svetom ilegality. Podsvetie preniká do sveta legality cez rôzne podoby korupcie, cez rôzne podoby deformovania štátnych objednávok a cez infiltrovanie zločincov do politických i manažérskych štruktúr. Tak isto rastie nebezpečie infiltrácie súdnych prokurátorských a policajných štruktúr osobami podsvetia. Už teraz sú silne kontaminované obchodné siete, hotelové a reštauračné zariadenia  i policajné štruktúry dílerskými a koordinačnými článkami podsvetia. Treba objektívne priznať, že otvorenie politickej plurality v kolabujúcom systéme totalitnej nehybnosti nepomohlo len k rýchlemu získaniu demokratického "know how" zo západného sveta, ale aj k urýchlenému prieniku „know how“ o ilegálnych praktikách zo západného zločinného podsvetia. Navyše  po studenej vojne sa vytvorilo v strednej a východnej Európe veľmocenské vákuum, ktoré využili cudzie mocnosti pri posune veľmocenských sfér na budovanie svojich vplyvových štruktúr. Spravodajské hry z čias studenej vojny sa transformovali do subtílnejších podôb a treba priznať, že často podstatné časti domácej totalitnej donucovacej siete rýchlo „dezertovali“ aj s dôležitými konšpiračnými informáciami buď pod krídla zahraničných služieb, alebo sa infiltrovali do rodiaceho sa a profesionalizujúceho sa slovenského zločinného podsvetia. Zrejme istá časť kádrov z totalitnej spravodajskej siete sa na základe dobrej kontaktovacej skúsenosti vrhla do privatizačných projektov. Mladý slovenský štát jednoducho bol vystavený mnohým zamaskovaným deformačným vplyvom. Treba však priznať, že tento problém zoslabenia imunitného systému zasiahol celý posttotalitný svet. Totalitná politická štruktúra v čase svojej „dominácie“ kontrolovala svoje politické a ekonomické „elity“ cez systém budovania nomenklatúrnych kádrov avšak ani ona nebola imúnna voči infiltrácii mocibažnými a koristnými ľuďmi. Keďže nomenklatúrne kádre bolo treba nie len dirigovať, ale aj motivovať, tak tieto mali aj svoje „skryté“ výsady. A práve tieto výsady prilákavali aj charakterove narušené osoby. Nový pluralitný politický systém teda začínal z noci na deň, avšak sieť diskrétnych konexií svojou húževnatosťou odolala politickému zemetraseniu a z vervou vnikala do nekrytého demokratické priestoru. Dá sa povedať, že iba určitá slovenská „vidiecka“ zakorenenosť mravných hodnôt zo stáročia generovaného kresťanstva nedopustila, aby sa slovenský priestor zmenil na úplne neprehľadnú džungľu. Mohli sme dopadnúť o veľa horšie. Tak či tak určité vazalské, korupčné a  príživnícke správanie je súčasť vrodeného správacieho archetypu všetkých ľudí a treba začať liečiť celý slovenský systém dôslednou a masívnou podporou tradičných mravných hodnôt a zároveň očistne formovať slovenské štátoprávne vedomie s úsilím o to aby sme aj do rodiaceho európskeho univerzalizmu prispievali nie „divými skládkami“ mravného či lokajského odpadu, ale novými a „rekultivovanými“  tvárami. Oni musia tvoriť následnícke pokolenia slovenský i duchovne sebavedomých, ale vždy altruistických štruktúr. Musíme svoju patriotickú i mravnú obrodu spojiť s masívnou podporou legitímneho a legálneho správania. Zároveň musíme s profesionálnou systematickosťou vytesňovať ilegálne praktiky. Toto vytesňovanie ilegality musí mať aj represívnu, ale vždy humánnu a legitímnu podobu. Nesmieme zabúdať, že mravná erózia nie je len výsledok ranného postnovoveku. Totiž  rôzne formy ilegality, kverulantstva, ba aj lokajstva boli u nás pestované „cudzou“ vrchnosťou už po stáročia. Pretože neriešime celkom nový problém, musíme pri obnove slovenského sveta legality a legitimity poznať všetky korene starej i novej kontaminácie a musíme urobiť z programov „narovnávania chrbtíc“ úplne „vec verejnú“ (res publica“). Pretože aj medzinárodný a vôbec globálny svet ilegality sa profesionalizoval, tak aj veľké štáty ešte v období studenej vojny vyvinuli technológie monitorovania „protivníkov“ a tieto sa aj po skončení studenej vojny zmenili na doslova globálne sliedivé technológie satelitno-elektrónického monitorovania takže nad svetom sa vytvára pradivo sliedenia, ktoré využívajú aj legálne aj ilegálne štruktúry. Elektronicky monitorovaný priestor je však faktom a musíme uvážiac možnosti malého štátu zvoliť politiku tzv. mäkkého vzdorovania tým, že vlastný operačný priestor pokúsime sa čistiť a stransparentniť tak, aby sily deformácie neprevážili v našich existenčných doménach. Týmito doménami sú jednak štátne, jednak  regionálne a súkromné štruktúry. Aj tie sú kontaminované , ale dá sa lavírujúco vzdorovať týmto nelegálnym praktikám. Sme malý štátny priestor na periférii silového poľa veľmoci , nuž snažme sa aby žiadna slovenská legislatíva  a žiadna slovenská exekutíva i žiadna súdna a policajná moc nemohla  v budúcnosti fungovať bez  verejne kontrolovaného programu boja proti korupcii, mafii a organizovanému zločinu. K tomu účelu treba vytvoriť tak v legislatívnej, ako exekutívnej, súdnej, a policajnej práci osobitné štruktúry boja proti trhu zločinu, proti trhu ilegálnych praktík, proti  trhu drog, proti trhu obchodovania s bielym mäsom a proti politickej korupcii. Treba izolovať a neskôr vytesňovať  metastázne ohniská sveta ilegality kým sa to ešte dá.

Za tretie : Treba komplexne zhodnotiť pozitívne i negatívne skúsenosti susedov  (a vôbec skúsenosti zahraničia) so zápasom proti degradačným procesom krízy. Treba napríklad obnoviť participáciu verejnej ruky tam kde je určujúci verejný záujem. Ničivé dôsledky kríz prinútili aj laickú aj odbornú verejnosť zamietnuť doktrínu o samoúpravujúcej neviditeľnej ruke trhu, a prinútili vrátiť sa k obnove mechanizmu rovnováhy verejných a súkromných záujmov. Treba cielenými štátnymi a samosprávnymi programami pomôcť súkromnému sektoru prehĺbiť vnútorný energetický a surovinovo menej náročný odbyt. Treba zároveň obnoviť paralelnú koexistenciu verejného vlastnenia (vo vyvážení štátneho, regionálneho a municipálneho vlastnenia) povedľa prevažné  súkromného vlastnenia. V depresných zónach (kde je súkromná iniciatíva ochrnutá)  a v zónach urýchleného štartu inovácií treba podporiť aj združené súkromno-verejného vlastnenie, pochopiteľne na úplne dobrovoľnej záujmovej báze. S elimináciou toxikovaných cenín zo slovenského trhu treba však podporiť štátom a samosprávou garantovaných foriem upisovania inovačných dlhopisov na tzv. energetický úsporné inovácie. Treba bezpodmienečne vytesniť možnosť zneužívania kapitálového vkladu drobnosporiteľov (tzv. hlavnej masy úložkového kapitálu) hŕstkou finančných „nenažrancov“ (príklad Bernieho Madoffa a všetkých vynálezcov „finančných pyramíd“).

Za štvrté : Na úrovni združeného záujmu Ministerstiev hospodárstva, poľnohospodárstva, životného prostredia  a vnútra vytvoriť manažérsky výkonné agentúry, v ktorých by sa vybudovala   kapacita zostavovania komplexných investičných projektov  presieťovania  lokalít, štvrtí či osád na komplexné zužitkovanie zdrojov (komplexné zateplenie, tepelné a rekuperačné pumpy, zber a spracovania odpadu na bioplyn, fotovoltaické solárne panely a veterné ružice). Projekty alternatívne dokompletovať o projekt získania lokálnych kapitálových zdrojov vrátane upisovania adresných dlhopisov občanov (garantovaných štátnymi i samosprávnymi fondmi)., Tieto agentúry by sa mohli účinne postarať o to aby uvedené výdobytky najnovších vedeckých inovácií neboli využívané len pre veľkovýrobu energií, ale aj pre novo poňaté presieťované systémy rajónového zatepľovania a komplexného graduálneho využívania zdrojov a rekuperačnej tvorby energií.

Za piate : Na úrovni lokalít, či regiónov vytvárať združené (súkromno-verejné) inovačno-implementačné a udržovaco-opravárske parky, ktoré budú vytvárať a konsolidovať stálu sieť lokálnych pracovných príležitostí, pre osoby, ktoré budú agregátne zostavovať, montovať, opravovať a udržovať celý presieťovaný lokálny systém budov. K tomu účelu treba tieto inovačno-implementačné a udržovaco-opravárske parky vybaviť podnikateľskou subjektivitou vrátane oprávnenia pripravovať špeciálne profilovaný učňovský dorast montážnych a udržbárskych profésií. Inovačno-implementačné a udržovaco-opravárenské parky lokálneho komplexu budov môžu byť aj alternatívne vytvárané ako podnikateľské združenia v ktorých povedľa uvedených parkov sa môžu združiť aj iné súkromné firmy, ktorých ťažisko je montáž, alebo opravy či lokálne služby. Vytváranie profesionálnych parkov, alebo združení môže byť výsledkom združenia záujmov príslušnej samosprávy, podnikateľských združení, živnostníkov, komôr a správcov či majiteľov budov v danej lokalite. Pretvorenie bežnej či solitérnej zástavby do presieťovaných komplexov nielen lepšie zhodnocuje používané zdroje, ale doslova vytvára nový lokálny dopyt tak na inovačné dokompletovanie, ako pre profesíjnu údržbu komplexov a tým vytvára trvalé s lokalitou viazané pracovné príležitosti. Doterajšie inovácie  skôr viedli k zmenšovaniu pracovných príležitostí. Tento inovačný efekt je preto veľmi atraktívny nie len pre rehabilitáciu tzv. lokálnej politiky, ale aj pre postupné obnovovanie sociálnych istôt i užívateľského komfortu.

Za šieste : Treba mať na zreteli že vyše pätnásť rokov trvajúce procesy trhovo-privatizačnej  transformácie boli preto tak bolestivé lebo boli málo sociálne kondiciované. Navyše už vyše dva roky trvajúca hospodárska kríza rastúco oberá verejnosť tak o sociálne ako o ekonomické istoty. Celá verejnosť je frustrovaná nie len vyše dvoch rokov trvajúcimi „Jóbovými správami“ o priebehu svetovej krízy a o slovenských dopadoch tejto krízy, ale masmédia sú temperované na kŕmenie verejnosti  druhoradými škandálikmi celebrít i vierolomnosťou nových i staronových elít. To všetko vedie k ruinóznej strate dôveryhodnosti politikov, podnikateľom a manažérom. Preto by bolo vhodné keby verejní činitelia štátu i samospráv sa pokúsili využiť rednúce rady optimistov, aby  prevzali svoju úlohu dobrovoľných propagátorov prebudovania lokálnych inovovaných komplexov budov do presieťovaných systémov. Dané systémy vôbec nerušia intimitu individuálnych prostredí, iba zlacňujú prevádzkový efekt, znižujú energetickú náročnosť a zvyšujú používateľský komfort. Lokálne presieťovanie komplexu budov zároveň povyšuje inovačný štandard a vlastne realizuje projekt trvale udržateľného rozvoja. (v tomto princípe sa snúbi tak vrchol vedeckého pokroku ako aj princíp ekologického pokroku).  Na úrovni lokalít teda treba zvážiť, ako do osvetovo-propagačnej práce pri získavaní dôvery zneistených a vzájomne odcudzených občanov by bolo možné vtiahnuť lokálných aktivistov tretieho sektoru, rôznych altruistov a nadšencov pre spoločné ekonomické , užívateľské i ekologické dobro. Dokonca samosprávne orgány by mohli sa pokúsiť poskytnúť aktivistom k dispozícii nevyužívané priestory lokality pre budovanie centier dobrovoľníckeho pôsobenia energeticko-ekologických  aktivistov.

Za siedme : Do komplexu presieťovania zahrnúť (na účet samospráv) aj nevyužité a ťažšie využiteľné priestory na budovanie Hobby centier pre nezamestnaných, dôchodcov a hendikepovaných . K tomu účelu sa dajú využiť časti bývalých industriálnych či obchodných priestorov s cieľom poskytovať podmienky na aktívny a tvorivý odpočinok a na vytesňovanie sklonov k zabíjaniu nudy cestou drog, alkoholizmu a ilegálnych aktivít.

Za ôsme :  Vo väčšine lokalít sa nájde viacero opustených priestorov v ktorých by mohli štátne i samosprávne orgány podporiť budovanie lokálnych kontemplatívnych centier duchovnej obnovy a sebareflexívnej hygieny a prizvať tradičné cirkevné štruktúry k pomoci pri zdokonalení mravnej orientácie a pri posilňovaní duševného zdravia. Voči bezbrehému konzumizmu, treba formovať ľudí zakotvených v mravnoduchovných skúsenostiach našej civilizácie.

Za deviate : V regiónoch treba dokompletovať osvetovo-kultúrne zariadenia o strediská obnovy historickej pamäti , v ktorých by sa poskytoval osvetový servis jednak pri rekonštrukcii individuálnych rodostromov, poznávania predkov a ich sociálnych statusov, pomoci pri hľadaní archiválne zaujímavých dokumentov, údajov o osobnostiach regiónu, údajov o vývoji slovenských a lokálnych súvislostí, pri budovaní „pamätných izieb“, pri organizovaní dobrovoľných prác pri záchrane lokálnych pamiatok. V tomto stredisku by za pomoci učiteľov mohli sa vytvárať vlastivedné krúžky, krúžky lokálpatriotizmu, krúžky genetického sebapoznávania a štátneho patriotizmu i prípadne krúžky európskeho partnerstva.

Za desiate : Na základe súčinnosti ministerstiev financií, hospodárstva, pôdohospodárstva a životného prostredia SR by bolo účelné vytvoriť v rámci príslušných útvarov monitorovacie sledovanie možných doplnkových svetových , európskych zdrojov a nadačných fondov, tak aby sa slovenské i regionálne štruktúry zapájali do súťaží i o tieto zdroje.

Za jedenáste :  Bolo by účelné aby sa na úrovni SR vytvorili ukazovatele porovnania odporúčaných a doterajších priemerných hodnôt energetickej náročnosti určujúcich úžitkových hodnôt., podobne by bolo vhodné vytvoriť ukazovatele porovnania odporúčaných a doterajších určujúcich výrobkov z hľadiska podielu pridanej hodnoty., Tieto ukazovatele by orientovali všetky subjekty, ktoré chystajú či už modifikovanú inováciu, alebo nové inovačné rady tým smerom , ktorý minimalizuje hmotnoenergetickú časť pridanej hodnoty a maximalizuje časť nehmotnej – inteligenčnej pridanej hodnoty. Ukazovatele by mohli byť súčasť posúdenia vhodnosti možnej garančnej, alebo dotačnej či daňovo odbremeňovacej podpory, prípadne by mohli slúžiť aj peňažným ústavom pri posudzovaní úverových rizík.  

Za dvanáste : Bolo by asi zaujímavé, keby vláda SR zaviedla rituál súťaživého vyhodnocovania jednak inovačných projektov a jednak realizácie, či implementácie týchto projektov v slovenskej praxi. Práve projekty lokálneho presieťovania komplexu budov zabezpečujúcich znižovanie energetickej i zdrojovej náročnosti, znižovanie prevádzkových nákladov a zvyšovania používateľského komfortu pomocou špičkových technológií by upriamil aj širšiu verejnosť aj podnikateľský či dobrovoľne zaangažovanú verejnosť k tomu aby si uvedomila ako je prospešné spájať zhodnocovanie zdrojov so špičkovou technológiou 21. storočia. Takéto riešenia sú v slovenskej i samosprávnej kompetencií a zároveň ako sprievodný produkt nie len zvyšujú užívateľský komfort, ale zväčšujú tzv. vnútorný odbyt i vytvárajú nové pracovné príležitosti. Rituál verejného vyhlasovania súťaže plní nie len osvetovú úlohu, ale aj marketingovú úlohu a v neposlednom rade mobilizujú krízou zošokovanú verejnosť k spoločenskému aktivizmu a k zlepšeniu vnútrospoločenskej klímy. Poznamenávam, že médiami sprostredkované vyhlasovanie rebríčku najúspešnejších účastníkov a víťazov súťaže by možno do repertoáru  zábavy vnieslo trocha viac zmyslu.

Tento zošit sa schválne zapodieval najmä tým, čo v antikrízovom snažení možno a zároveň treba robiť doma, v rámcoch a v kompetenciách Slovenskej republiky. Je nesporné, že úsilie o presadenie špičkových technológií 21. storočia treba doviesť aj do lokálnych a regionálnych úrovní Slovenska.  Navyše zošit obsahuje aj námetové alternatívy, ktoré by pomohli prekonávať prílišnú polarizáciu slovenskej verejnosti. Je síce pravda že politické hašterenie je  vedľajším produktom politickej plurality, ale nie všetko čo inštinktívne robia politici je prospešné celej spoločnosti. Je pochopiteľné, že aj tu námetovo prezentované, relatívne „malé ciele“ sú síce v medziach našej dosiahnuteľnosti, ale nemožno si robiť ilúzie, že by takéto ciele nemuseli rátať s odporovým tlakom zotrvačnosti , so zápecníctvom a s  cudzími snahami aby sa malé a mladé Slovensko nedostalo príliš rýchlo z ochrnujúcej krízy. Nuž, za alternatívny námet namiesto bedákania a ľahostajného popolvárstva to snáď stojí. Porozmýšľajme.         

Poznámka: Po prečítaní Zošitu recyklujte ho u svojich známych resp. odporúčajte im vyhľadať tento text na internetovej stránke: www.augustinmarianhuska.wbl.sk